|
|
The legacy of Versailles and the reflection of the peace conference in the 20th century
Halásová, Michaela ; Jeřábek, Martin (vedoucí práce) ; Soukup, Jaromír (oponent)
Predložená diplomová práca sa zaoberá problematikou odkazu a reflexie mierovej konferencie v 20. storočí, skrz teórie realizmu a idealizmu. V rámci teoretickej časti sú predstavené kľúčové teórie realizmu a idealizmu, z pohľadu viacerých autorov, ako aj prvá veľká debata v rámci sektoru medzinárodných vzťahov. Bližšie je v práci popísané rozloženie síl na mierovej konferencii v Paríži, predstavené sú všetky zmluvy tvoriace Versaillský mierový systém, pozornosť smerovala aj k procesu vzniku Spoločnosti národov. Hlavná časť práce obsahuje analýzu situácie počas medzivojnového obdobia, s akcentom na udržateľnosť idealistického mierového konceptu, ten sa kontrastoval s realistickými aktivitami jednotlivých štátov. Na základe tohto je hlavným cieľom práce odpovedať na otázky, čo spôsobilo zlyhanie systému kolektívnej bezpečnosti, zánik Spoločnosti národov, ako aj možný presah mierových zmlúv do súčasnosti. Kľúčové slová Mierová konferencia, idealizmus, realizmus, medzivojnové obdobie, Versaillský mierový systém, Spoločnosť národov Názov práce Odkaz Versailles a reflexia mierovej konferencie v 20. storočí
|
|
|
Åland Islands - autonomy and the road to it
Juhás, Tomáš ; Švec, Luboš (vedoucí práce) ; Svobodný, Petr (oponent)
Ålandské ostrovy - autonómia a cesta k nej Tomáš Juhás 2013 Abstrakt Práca sa zaoberá tzv. Ålandskou otázkou, fínsko-švédskym sporom o Ålandské ostrovy z obdobia konca prvej svetovej vojny, definitívne vyriešeným Spoločnosťou národov ponechaním ostrovov Fínsku pod podmienkou udelenia autonómie a potvrdením ich demilitarizácie. Cieľom práce je zodpovedať, prečo bolo prijaté práve dané riešenie a to pomocou analýzy záujmov a postojov jednotlivých strán sporu. Práca operuje s dvomi polohami Ålandskej otázky. Prvá je vojensko-strategická a sa týka ich neutrality. Z baltického pohľadu sú ostrovy v prípade vojnového konfliktu mimoriadne výhodne umiestneným územím. Z tohto dôvodu boli Ålandy už od roku 1856 demilitarizované a neutralizované a záujmom všetkých zainteresovaných bolo, aby to tak ostalo. Druhou polohou je poloha etnická a jej podstatou je otázka, komu majú ostrovy patriť. Obyvateľstvo ostrovov je švédsky hovoriace a prejavilo vôľu pripojiť ostrovy k Švédsku. Fínsko však tento stav nechcelo dopustiť. Zákulisné rokovania zainteresovaných strán trvali dlhú dobu a nakoniec sa preniesli pred Radu Spoločnosti národov, ktorá v konečnom dôsledku rozhodla v de facto fínsky prospech. Táto pro-fínskosť bola, ako práca zisťuje, daná kombináciou momentálnych a štrukturálnych dôvodov, okrem iných fínskou vojenskou...
|
host ::
RSS.